Prečo projekty uviaznu na 80 % a ako ich dotiahnuť

Prvých 80 % projektu zaberie 80 % času. Zvyšných 20 % zaberie ďalších 80 %. Kde sa ten čas stráca a čo s tým robiť, keď váš projekt stojí.

Takmer každý, kto niekedy objednával softvér, pozná túto situáciu. Projekt išiel dobre, demo vyzeralo skvelo a podľa dodávateľa zostáva „už len doladiť pár vecí“. O tri mesiace neskôr sa dolaďuje stále a termín spustenia sa posúva po týždňoch.

Do rozrobených projektov vstupujeme pomerne často. Príčiny sa opakujú a väčšina z nich sa dá rozpoznať skôr, než projekt uviazne úplne.

Kde sa stráca čas

Demo nie je produkt. Obrazovky, ktoré sa dajú ukázať na stretnutí, tvoria menšiu časť práce. Zvyšok je neviditeľný: čo sa stane, keď používateľ zadá nezmysel, keď vypadne spojenie, keď dvaja ľudia upravia ten istý záznam naraz. Tieto situácie sa často riešia až na konci a vtedy sa ukáže, že si vyžadujú zmeny v základoch.

Integrácie sa odkladajú. Prepojenie s účtovníctvom, skladom alebo platobnou bránou vyzerá na začiatku ako jedna položka v zozname. V skutočnosti býva najrizikovejšou časťou projektu, lebo závisí od systému, ktorý nemáte pod kontrolou.

Nikto nemeria, čo je hotové. Ak sa pokrok vykazuje v percentách namiesto funkcií, ktoré si viete vyskúšať, „90 % hotovo“ môže znamenať čokoľvek.

Chýbajú testy a automatizované nasadenie. Kým je projekt malý, dá sa všetko skontrolovať ručne. Neskôr každá oprava rozbije niečo iné a tím trávi viac času hasením než vývojom.

Ako spoznať, že projekt uviazol

• Termín spustenia sa posunul viac ako dvakrát.
• Na otázku „čo presne zostáva“ nedostanete zoznam, ale uistenie.
• Po každej novej verzii prestane fungovať niečo, čo už fungovalo.
• Nemáte prístup ku kódu alebo k serverom, na ktorých aplikácia beží.
• Jediný človek, ktorý systému rozumie, je zaneprázdnený alebo odišiel.

Čo robiť

Najprv si zabezpečte prístupy. Zdrojový kód, databáza, servery, domény a účty tretích strán by mali byť na vás, nie na dodávateľovi. Aj keď s ním chcete pokračovať, je to základná poistka.

Nechajte si urobiť nezávislý audit. Niekto, kto na projekte nerobil, dokáže za pár dní povedať, v akom stave je kód, čo chýba a aké sú riziká. Výsledkom má byť písomná správa s konkrétnym zoznamom práce, nie dojem.

Stabilizujte skôr, než budete dokončovať. Zálohy, monitoring a možnosť vrátiť sa k predchádzajúcej verzii sú dôležitejšie než ďalšia funkcia. Bez nich je každá zmena riziko.

Rozdeľte zvyšok na malé etapy. Každá by mala mať jasný výsledok, ktorý si viete vyskúšať, a vopred známu cenu. Po každej sa dá rozhodnúť, či pokračovať.

A kedy začať odznova

Niekedy je kód v takom stave, že oprava by stála viac než nové riešenie. Nie je to však častejšie, než by si väčšina vývojárov priala: „prepíšeme to celé“ je lákavá veta, ktorá sama o sebe často vedie k ďalšiemu uviaznutému projektu. Rozhodnutie by preto malo stáť na audite a porovnaní nákladov oboch ciest, nie na pocite.